Ako som tak v utorok išla z birmovaneckého stretka, rozmýšlala som nad veľmi vážnou vecou.Keď som bola malá vždy v nedeľu som z omše chodila do zvieracich potrieb. Pravidelne. V utorok som išla okolo a až vtedy som si uvedomila, koľko toho sa v mojom živote zmenilo. A predovšetkým ja. Nikdy nezistíš ako veľmi si sa zmenil, pokým nepôjdeš na miesto, ktoré ostalo nezmenené.Dospela som. Už niesom tým malým dievčatkom, ktoré každému naivné verí a z každého si urobí nerozlučného kamaráta. A takých je veľmi veľa ľudí. Keď sme boli deti, dokázali sme si nájsť všade kamarátov a prečo dnes už nie???Pretože deti majú čisté srdiečka. Sú takí akí sú a nepretvarujú sa. Dospelí sú všetko len nie takí ako v skutočnosti. Pretvarujú sa až tak že nakoniec ani nevedie aké je ich pravé ja. A hlavne preto sú na staré kolená sami a osanelí. Ľudia sa menia každým okamžikom, každým rozhodnutím. Je pravda, že zmena je potrebná, lebo rutina nikoho nenapĺňa a nikto ju nemá rád úplne vo všetkom.Zmeny prichádzajú a odchádzajú... lenže niekedy zanechajú v človeku viditeľnú stopu.
Mám jedného kamaráta. Teda skôr by som mohla povedať, že som mala kamaráta - najlepšieho na nete. Prežili sme toho spolu dosť , bol mi oporou, niekedy aj takým anjelikom, ktorý mi kedykoľvek zlepšil náladu alebo ma nejak rozptyloval keď som sa nudila.No prešiel čas a pomaly sme zistili, že aj keď sa snažíme, tak už to nikdy nebude tak ako predtým. Každý z nás sa zmenil na nepoznanie a takmer si nemáme čo povedať. Dospeli sme, každý má iných kamarátov a naše cesty sa načisto rozchádzajú. O jedného ozajstého (kedysi) kamaráta som prišla. Kto bude ďalší????
07.12.2007 19:37:11, Sandrusska
jj meni nas nase vlastni prostredi... je to az zlastni jak se clovek muze znemi za jediny den;)