Dneska v škole vládla síce nuda, no my sme si vždy našli niečo na čom sa zasmiať. Prvé dve hodiny prefrčali ani neviem ako. Stavebné materiály som absolútne odignorovala a písala toto tu.
Pôvodne som netušila o čom bude tento článoček,
no rozhodla som sa, že bude o ľuďoch. O tých sa dá vždy povedať veľa. Každý v našej triede je iný. Ja ukecaná, veľa podstatných vecí mám v koši na odpadky a paradoxne nepodstatné veci riešim jedna radosť a som vždy mierne mimo. Maťka - moja najlepšia kamoška a súčasne aj spolusediaca. Ukecaná, kt. pretrpí všetko čo ma napadne a ako som zistila pozná ma asi najlepšie zo všetkých. Vie čo chcem a potrebujem, aj keď jej to nepoviem. Janka a Gabika čo sedia za nami si už zvykli na naše nápady a nálady. Vždy sa k nám pridajú ak niekam ideme a už sú skoro tak pekne šialené ako my.
Sú super. Barborka Kollárová - asi najtrpezlivejší človek z triedy a pritom sa dokáže vžiť do čohokoľvek, čo jej niekto hovorí - najčastejšie ja, Janka, Gabika, Maťka alebo jej suseda Nikola. Síce sme každá úplne iná, prispôsobujeme sa navzájom (asi väčšina mne..., ale to nie je podstatné
) Najlepšie na tom všetkom je, že pri nás je málokedy nuda a aj keď je, tak si máme vždy čo povedať. Niekoho môžem poznať aj celý život a máme si len máločo povedať. Ľudia sú totiž ako vločky, každý je iný, no jedinečný a pritom originálny. Všetky sú to moje veľmi dobré kamošky, perfektné čaje, ktoré sa ma nikdy nezbavia a dúfam, že ani ja ich.
Priatelia sú ako ako hviezdy na nebi, sú tam aj keď ich nevidieť!!!
Lafkuju
12.12.2007 16:39:30, Sandrusska
njn tak to proste je.. asi u kazdyho zhruba stejne:)