Sandrusska

Neustále sa zaoberám tým, čo bolo v minulosti. Teraz nenarážam na dejepis, dejiny a históriu. Myslím na to čo som zažila, nezažila, čo som mohla zažiť a nemohla. Nechcem nad tým rozmýšľať, ale jednoducho mozog ma núti. Tie krásne časy na základke, keď sme sa s Eliškou pohádali a v ten istý deň sme sa aj udobrili, Lukáškovu vetu "Drž hubu a krok!" nikdy nezabudnem, bo som mu to pripomínala počas celého roka, Sabínka kreslila moje smajlíkovské karikatúry. Doteraz mám jednu odloženú. Skoro 6 rokov chodiť na dramatický krúžok na mne tiež zanechalo nejaké tie stopy. Lukáško ako si kedysi ľahol na zem a  čítal Harryho Pottera až kým neprišla naša učiteľka teta Majka. Tá mi zase vždy pripomínala, že musím správne artikulovať a dávala mi zväčša úlohy rozprávača. Doteraz neviem prečo, bo to nebola práve najzáživnejšia úloha, ale mala neskutočne veľa textu. Nezabudnuteľnú spomienku mám takú, keď sme sa my z dramatického a baby z výtvarného krúžku prišli na seba navzájom pozerať.To bolo niečo vtipné. Na EB mám spomienky nevšedné, no pritom neuveriteľne skutočné. S nikým z ľudí, s ktorými sa poznám odtiaľ som sa nevidela, no aj tak ich mám strašne mocky rada. Niektorých som pokladala jeden čas za najlepších kamošov.Fakt by som sa ich nikdy nesnažila stratiť. No niekedy to nejde a aj tí najlepší sa vám obrátia chrbtom.No niektorí sa nezdajú, ale zostanú vám na veky. Spomínam si na to, ako sa zoznámila s Martinkou, mojou najlepšou kamoškou. Bola to kamoška mojej kamošky a najprv som si myslela, že bude ako tá moja kamoška, no nakoniec som zistila, že je omnoho lepšia. Je totiž úplne iná a úplne skvelá. Máte v tom zmätok??? Nie ste jediní. Vypadá to tak, že by som ju milovala??? No keby som bola chalan tak úprimne možno aj hej.  No najkrajšie zážitky mám z letného tábora GEMINI.Tam som sa zoznámila so skvelými ľuďmi, rok čo rok sa naša partia rozrastala, až sa nakoniec úplne rozpŕchla. Našla som si tam ľudí, na ktorých nedám dopustiť. No najlepší sú asi tí, ktorí tam boli so mnou práve posledný rok. Domča, Barča, Elis, Monika, Kika, Števo, Filip, Paťo, Fero...No boli tam aj takí s ktorými som sa predchádzajúce roky neznášala, alebo len nebavila.... Diduška, Edo, Matúško, Marcelko... ale aj takí, s ktorými soms a bavila aj roky predtýma  zostalo nám to: Zuzka, Sonička, Tomáško, Šimon... Miruško.  Všetkých ich mám strašne mocky rada, aj tých čo som nepovedala. Síce na všetko toto nechcem spomínať, ale jednoducho musím, lebo je to pre mňa všetko strašne dôležité.

Len som si tak listovala v google a pozerala rôzne obrázky až kým mi padol pohľad na toto:

Zaujal ma nielen preto, že je pekný, ale hlavne tým čo vyžaruje. Každý si v ňom môže prečítať čo chce. Ja v ňom vidím na prvý pohľad ľudí čo trpia, no nechcú sa navzájom stratiť. A tak som si čítala príbeh o tom ako málo stačí prejsť od lásky k nenávisti. Pretože sa držia ruka v ruke. Keď človek miluje niekoho druhého, nevidí nič zlé, chce byť s tým druhým a kráča po rúžovej záhrade s nasadenými rúžovými okuliarmi. ... Pozerala som si obrázky všetkách tých zamilovaných a prišlo mi smutno... čítala som si jeden článok za druhým a dochádzalo mi, že v tom naozaj niečo bude. Preklikala som si blogy jeden po druhom a pozerala všetko čo tam mali ľudia popisané o láske. Ani ma nenapadlo, že by niečo z toho čo tam písali mala byť lož. 

 Čitala som rôzne príbehy a jeden čo už som poznala ma zaujal natoľko, že som ho sem musela napísať.

Dievča sa opýtalo chlapca, či je pekná a on odpovedal nie. Opýtalo sa ho, či by s ňou chcel byť navždy a on odpovedal nie. Potom sa ho opýtalo, či by plakal, keby odišla on na to, že nie. Povedala dosť! Odišla preč a slzy podali dole po jej tvári a chlapec ju chytil ze ruku a povedal: " Nie si pekná, si nádherná, ja nechcem byť s tebou navždy, ja potrebujem byť s tebou navždy. A neplakal by som keby si odišla... zomrel by som.

Možno sa niekomu zdá, je to moc sentimentálne alebo hovadina. No podľa mňa je to niečo nádherné. Pokiaľ niekto nieje zamilovaný, tak to nemôže pochopiť, že by jeden pre toho druhého urobil čokoľvek. Možno aj vraždil. Stane sa, že má niekto zlomené srdce a snaží sa zanevrieť na lásku. Je to smutné, no je to tak. Človek by si mal uvedomiť, že život ide ďalej a nemyslieť stále na to. že nejaký idiot ho sklamal. Aj keď je mi jasné, že to nieje jednoduché. Človek sa viackrát nechce popáliť. Ale veď ak neotvorí oči, neuvidí lásku, ktorá je možno práve vedľa neho.

Svetu vládnu peniaze! Njn je to strašné, ale je to tak. Väčšina hádok je zapríčinená práve kôli peniazom. Peniaze dokážu ľudí rozhádať, potopiť až na úplné dno no i zabiť. Je lepšie mať málo peňazí a byť šťastný a obklopený ľuďmi, ktorí ťa milujú, než byť zazobancom, ktorý nevie narátať ani do 10 a nemať nikoho. Všade kam prídeš potrebuješ peniaze.Ľudia sa rozdelili na svete medzi bohatých, ktorí sa sťažujú, že ešte majú malé platy, na ľudí v priemere, čo sa sťažujú, že majú vysoké účty, ktoré ledva splácajú a tí, ktorý majú len minimum a sú radi, že majú aspoň to málo. Tí, čo majú veľa, chcú ešte viac, viac a viac, nikdy ich nebudú mať dosť. Tí sú chamtiví. No ľudia, čo majú aspoň to málo sú neskutočne vďační. Keď máte peniaze dostanete sa všade, ale nikto  nezaručuje, že budete i zdraví. Preto sa rozhodnite či chcete peniaze alebo zdravie, šťastie, lásku, priateľov, rodinu, podporu. Je to len na vás. Ale teraz aby ste ma nepochopili zle. Bohatí ľudia môžu byť dobrý a šľachetní.Ale je ich len veľmi málo...

Vonku je strašná zima, mrzne a ja sedím doma, píšem na pc a sem-tam otočím hlavu a kuknem do TV, čo práve ségra pozerá... Pozerala dokument o Paríži. O tom, že je to mesto, ktoré patrí do miest, ktoré človek musí bezpochybne navštíviť, ak sa rozhodne precestovať svet alebo aspoň Európu. Myslím si, že je to pravda. A tiež, že Paríž je mesto, ktoré žiadne iné na svete nenahradí... žiadne nieje také, v ktorom by sa konalo tak neskutočne veľa módnych prehliadok a nachádzalo sa v ňom toľko známych značiek návrhárov. Spomeniem len pár: D. Versace, C. Klein, G. Armani, O. Laffita, I. Follová, Gucci, Prada, B. Matragi, Hugo Boss..atď. Ukazovali tam rôzne modely, zazobanci si môžu jeden model kúpiť za 10-100 tis. eúr. Nechápem to, ako si človek môže kúpiť také drahé veci, obečenie, šperky a bude ich mať len raz na sebe, pri jedinej príležitosti. To nedáva zmysel. A okrem toho veľa tých vecí, čo ukazujú modelky na mólach sa nedajú v normálnom živote nosiť. Je to prehnané. Chápem, že človek potrebuje nejaké pekné šaty, hlavne ak chodí na večierky a oslavy...,ale aj tak. Nepoznám nikoho, kto by si kludne obliekol na nejaké zvláštne príležitosti dvakrát tie isté šaty.Ja by som to nikdy neurobila.Teda nekupovala by som si také drahé šaty. Aj keby som na to mala dostatok peňazí. Síce keď si človek potrpí na značky nieje zlý, ale musí sa to brať v miere. Keď je to už nadmieru, tak je človek povíšenecký a namyslený. A vtedy už nieje nič také, že sa ľudia nemajú posudzovať podľa oblečenia. Aj keď by to tak malo byť.

Krásny Silwester a šťastný Nový rok, plný splnených želaní, veľa šťastia, zdravia, peňazí, veľa zábavy, priateľov čo nikdy nezradia a všetkého čo by ste chceli Lubkám Vás!

Krásne Vianoce vám prajem!!!!

Až rozhorí sa tisíc sviec a anjel piesne bude hrať,

To šťastné a veselé v kruhu najdrahších chcem vám priať!

Šťastné a veselé Vianoce všetkým!!!!!

prajem Ja

Sloboda. To slovo v každom z nás evokuje niečo iné. Pre niekoho to znamená voľnosť, nebyť obmedzovaný spoločnosťou. Nežiť v dobe napr. komunizmu, kde ste si museli dávať pozor na to, čo poviete, kde idete a kde sa nemôžete slobodne rozhodnúť na akú školu chcete ísť, ak nieste príslušníkom komunistickej strany. Niekto však slobodu nevie doceniť, pretože nevie čo to znamená byť neslobodný, alebo niečím obmedzovaný.

Vo mne to evokuje pocit, že stále mám možnosť výberu. Výberu školy, povolania, slobodu vyjadriť svoj názor (to hlavne). Slobodu pohybu, tlače, slobodu stretávať sa s kým chcem a kde chcem . Slobodu rozhodnúť sa čo si myslím, že je pre mňa najlepšie. Ale naozaj sa môžem slobodne rozhodnúť??? Aj keď v našom štáte vládne demokracia, stále nám tu platia určité pravidlá, zákony, ktoré nás usmerňujú(nieje to nič strašné). Veď čo by to bolo, keby si každý robil slobodne čo chcel???? Bol by tu chaos. Ľudia by kradli, zabíjali, znásilňovali. Pravidlá, ktoré nám stanovuje štát sú potrebné, sú to hranice, ktoré nás svojím spôsobom chránia.

Je teda naozaj táto sloboda pre nás darom??? Podla mňa je to na pocite zodpovednosti každého z nás. My nezodpovedáme len sami za seba, ale za všetkých. Vždy keď niečo urobíme vplýva to na celý svet. Zodpovednosť je oveľa večšia ako by sa mohlo zdať. Dôležitou podmienkou slobody je poznanie. Z poznania dokážeme vyčítať svoje možnosti. Človek má stále nejaké možnosti, tak ako aj sloboda. Sloboda je dôkazom ľudskosti. Sloboda je možnosť slobodne sa rozhodovať o svojom konaní, pri ktorom hľadáme dobro, či už v predmetoch, alebo v konaní. Človek koná skutky, o ktorých si myslí že sú správne. Lenže na to čo je dobré a čo nie má každý svoj individuálny názor. A práve kôli tomu sa názory ľudí často nezhodujú a rozchádzajú.

Preto mám taký názor, že dosiahnuť slobodné rozhodnutie, bez akýchkoľvek obmedzení a spoločenskej dohody bude niekedy (za dosť dlhý čas) možné. Veď nádej umiera posledná, nie?;) To však neznamená, že sloboda neexistuje. Stačí dodržovať pravidlá, ktoré nie sú až také strašné, ktoré nás až tak veľmi neobmedzujú, ale sú človekom prijateľné.