Sandrusska

Tento článok som písala včera večer okolo pol tretej ráno tak sa nezlaknite. Hehe ;) Je to napísané tak ako som to včera večer cítila.

Tento deň bol, no svojím spôsobom super. Zažila som toho veľa. Doma som bola len minimálne. Zistenie, že je Medzinárodný deň vodiacich psav, mi okamžite zdvihol náladu. Vďaka tati;) Škola prebehla docela rýchlo. Polovici našej triedy na angline učiteľka zhabala ťaháky, na kt. mali napísané celé slohy. Na fyzike som zistila, že keď si budem nabudúce písať na ťahák vzorce, musím si tam pripísať aj k čomu to je. XD Po škole som s Martinkou išla do Tesca. Úspešne sme vyplnili všetky formuláre a podpísali zmluvu o brigáde. Sme šikulky, čo? :D Neskôr som sa stretla s Elishenkou. Na slávii sa trošku privtierkli chlapci, ale vôbec to nevadilo. Velice rada som videla Martinka Beloviča, môjho bývalého spolužiaka. Zoznámila som sa s niektorými ľuďmi a išla večer domov. Konečne sme mali doma new nett.  Dočkala som sa konečne!!! Potom som sa stretla zase s Maťkou a s babami. Zamierili sme si zatrsať do Relaxu.

Vstupné bolo zadarmo a ďalší deň voľno, takže bolo narvané. Stretla som sa tam s množstvom známich tvárii, trošku zatancovala a veľakrát odfotila. Ale moc ma to tam nebavilo. Inokedy keď je tam menej trochu ľudí a je viac miesta na parkete je to lepšie. Ale nesťažuje si. Podarilo sa mi vybiť si moje nadmerné množstvo energie a o to mi hlavne išlo. Ale cesta domov bola strašná. Na slávii sa nesvietilo. Baby ma išli vykopnúť. Zrazu z ničoho nič sme videli cyklistu, kt. nesvietil svetlom a pravdepodobne nemal ani nohavice a držal sa medzi nohami. V tom niečo prasklo, cyklista hodil spiatočku a začal nás naháňať. Ja, Monika a Lenka sme zvrieskli a rozutekali sa. Utekali sme až k najbližšej rozsvietenej lampe.  Uff... Keď sa baby odpojili, aby išli naspäť, nie však rovnakou cestou a ja som išla sama po ulici stále som mala nepríjemný pocit. Každú chvíľku som sa obzerala. Fakt, bez srandy som nemala dušu na mieste až pokým som neprišla domov.

Už je neskoro a ja nemám absolútne na nič energiu. Konečne idem spať. Zzzzzzzzzz

V poslednej dobe mám naháňačku so životom... Po tom, čo som bola chorá som toho toľko zameškala, že sa z toho pomaly nemôžem vyhrabať. Skáčem od jednej veci k druhej. Prepisujem si poznámky do školy, sem-tam čeknem na web či mail, chodím na birmovanecké stretká, na doučko z angliny... Úprimne včera som pozerala film v originály - čiže v angline a všimla som si to až keď bol na konci... nie že by som tomu veľmi rozumela.. len niektoré vety som rozumela, ale tak bolo mi to jedno, veď som pri tom zaspávala. Predým som chodievala spať v noci a zaspala som nad ránom, alebo až ránom. Mala som nadmerne veľa enegrie, teraz som rada keď večer zapadnem do postele a zavriem oči. Ráno som šťastná. keď mi nezazvoní budík. V poslednej dobe spím totiž len povrchovo. Ľahko ma niečo zobudí. Dnes to bol susedov vysávač. Bolo asi deväť hodín a sused vysával. Nechápem tú logiku.... Asi som moc nechápavá, alebo on moc strelený. Ale už ma to ani neprekvapuje. U nás v baráku žijú strašne crazy ľudia.

Včera som bola s Elis, ségrou a Zuzkou (ségrina bývala spolužiačka) na Let´s Dance 2 The Streets. Bolo to famózne, to vám povim. Ale začneme to pekne od začiatku.

Deň bol sám o sebe skvelý. Spala som do obeda, obedovala po sto rokoch pizzu, popíjala šampanské (tatovi sme blahoželali k narodkám)  a okolo 17:30 (teda to bol plán ja som meškala.. ako vždy) sme s Elis vyrazili do Cinemax. V Bille sme si nakúpili zboží a rýchlo vybehli hore schodmi do kina. Stihli sme to len nejakým zázrakom. Najprv sa Elis postriekala minerálkou , skoro nám spadli gumenné medvedíky, zmizli nám chipsy a nakoniec ma ségra pristihla ako som jedla zmrzlinu. (Cookies, síce nebola bohviečo, ale aj tak) Celú cestu do kina, aj z kina, dokonca aj počas kina, sme sa smiali. Bola to noša, že Eli?  Najskôr samozrejme hŕba reklám, ktoré boli v cene k filmu a potom samotný film. Stále som sa natrásala raz najednu a raz na druhú stranu, aby som si prečítala aspoň polovicu z titulkov. Celkový zážitok bol super. Kino bolo plné, všade kde som sa pozrela boli ľudkovia, ktorý sa tešili na film. Samozrejme, že sa našli aj takí, ktorí to kazili, bo sa museli smiať na úplných stupiditách a chodili hore - dolu na wc. Ale prežili sme v zdraví. Let´s Dance (Step up) bolo podľa mňa 100 bodové. Let´s Dance 2 The Streets bolo síce super ale predsa len 97bodové. Na jednotke sa mi viac páčilo to, že tanečné štýli hlavných postáv boli strašne rozdielne. Predsa len Nora (Jenna Dewan) študovala balet a Tyler (Channing Tatum) tancoval hip hop. Zatiaľ čo v dvojke Chase (Robert Hoffman) síce študoval balet, ale tancoval aj hip hop a Andie (Briana Evigan) tancovala hip hop a breakdance. Až moc podobné nie? Ale musí sa uznať, že lepšie choreografie sú možno v dvojke. Ja som sa v dvojke na začiatku rozplývala nad Channingom Tatumom zaiaľ čo Elis sa roztápala nad Robertom Hoffmanom.   No obydve sme videli v jednom tanečníkovi s afrom na hlave a šiltovkou nášho bývalého spolužiaka Čaladka. Až zvláštne sa podobali, až na to, že Čaladko by určite nevedel tak tancovať ako ten herec. Ale tak všetko je možné. Hovorím si to v poslednej dobe stále. O čom filmy sú napíšem v inom článku. Ale vrele vám ich doporučujem!  Sú oba perfektné a je jedno, ktorý sa páči viac mne alebo Elis, či mojej ségre.  Vy na to môžte mať úplne iný názor, alebo aj rovnaký.   

Po hodinovom čakaní v čakárni a 5 minutovej návšete ambulacie som sa dotackala v daždi domov. Mala som strašnú chuť si zabehať, ale radšej som to nechala tak bo by sa mi už aj tak o dosť zhoršil môj zdravotný stav... A tak musím doma ostať až do piatka bo moje hrdlo ani nedostalo rozum a ani nestratilo ešte viac pilín než malo doteraz.

Kým som nebola v školičke odohralo sa zopár zaujimavých vecí.  Januška vystriedala Gabušku  a práve od nej si Matúško pýtal fajčáka. Prečo práve on???? Nepríjemné to vám povim.  Aďko si na Martinke vynahrádzal stratené chvilky so svojou milovanou. Radšej si to ani nechcem predstavovať. Pre neho sú dva dni ako celý život, chápte to. Vysvetlile si to ako chcete.  Myslím, že mám až moc nadržaných niektorých spolužákov. Už si začínam zvykať, keď mám pravdu povedať. A samozrejme som im tam všetkým chýbala. Ale ne. Ja ich lubkám.

S Barushkou sme sa rozhodli, že skúsime nowé výtvarné umenie. Tj dáš si do sáčku namiesto vody farbu a hádžeš to buď na okoloidúceho alebo na stenu. Hneď bude všetko farebnejšie. A okrem toho ak sa ti to nebude páčiť sadni si do vanišu.

A Larkííínek o mne napísal že vraj nejaký článoček. Jeeeej teším sa jak opička keď dostane banánik.(Nemyslite hneď na skrytý význam slova...) Ale šak koľkokrát sa vám stane, že o vás budú písať článok??? Je to vždy len raz za život.... vždy keď umriete.

 Podobáme sa že??? XD

Si myslí, že keď ma môže ovládať teraz, tak má navrch???

To teda v žiadnom prípade!!! Hneď ako budem mať energiu využijem ju. Už ma to nebaví byť jej podriadená, celé dni len preležím v posteli, bez teploty, s kašlom, náladou pod psa, soplom, zalapenou trubicou v hrdle, klipkajucimi vieckami, s bolesťou hlavy... Veď ja jej dám, keď budem mať viac energie než len na cestu na záchod a naspäť. Zbijeeeem ju, a jaaaaaaaa (viem aikido cez telefón), zakopem pod zem, bude odtiaľ čuchať fialky, rozbijem jej držku....

Áno hovorím o chorobe. Je zákerná a hnusná a ja sa budem snažiť nejak si ten stratený čas strávený kvôli nej v duchniach vynahradiť.

Dnes ráno bolo niečím zvláštne.

Bolo po hádke s mamou, po prebnenej noci s bolesťou hrdla, so slnkom na oblohe, s posunutým časom. Namiesto, aby som vstávala o 11:00 som vstala o 12:00hod. Njn, kto by si spomenul, že sa posunul čas?XD Zobudilo ma slnko. Pozrela sm sa von oknom. Na zadnom dvore stál muž. Vyzeral divne. Ako nejaký šialený vedec. Hlava vyholená, na nose obrovské okuliare, biely plášť, červené rukavice...neskôr klobúčik. Natieral na čierno niečo, čo vypadalo ako namerná stolička bez operadla z pneumatiky - čiže mala v strede obrovskú dieru. Po obede som sa na neho išla pozrieť znovu, či sa mi to len nesnívalo. Ale nie. Prechádzal sa ten šialený vedec okolo nadrozmernej stoličky a skúšal, či už sa uschla farba. Asi zachytil môj pohľad, lebo sa zadíval mojím smerom. Neskôr, vyšli von už aj ostatní ľudia. Venčili psov, prechádzali sa.. a neustále sa obzerali za tým predtým nikdy nevídaným človekom. Farba mu uschla, pozbieral si všetky svoje saky-paky a odišiel. Tak záhadne ako prišiel aj odišiel. Divné, fakt. Aspoň niečo na odreagovanie.

U nás doma. Po tom ako mi ségra bezdôvodne vypla pc sa to všetko začalo.

Kričala som na ségru, ségra s mamou na mňa. Chcela som vybehnúť z domu, ale nemohla som.. mama ma zadržala pri dverách, že nikam nepojdem, že som na všetkých hnusná.... Kričala som na ňu, že chcem ísť preč, ona na mňa, že ma nepustí, že keď chcem, mám ísť bývať k babke a bude pokoj. Mala som sto chutí zbaliť sa a ísť... lenže to by nešlo.. nemala by som u nej kde spať. So všetkými dverami som trieskala... Mama na prenasledovala všade kam som išla. Hrôza, kričala, že ona je rodič a ja dcéra, že ja mám posúchať. Nemohla som byť sama, ségra bola v izbe, tato sa pokúšal spať v spálni, mama sa neskôr uhniezdila v obývačke. Nakoniec som preplakala celý deň. Nedokázala som prestať, asi na mňa pôsobil ten ranný dážď, ktorý trval dokopy len niekoľko minút, no bol silnejší, než keby trval celý deň. Preležala som celý deň v rodičovskej spálni, večer mi mama nosila všeličko na uzmierenie, ale ja som nič nechcela... V TV nič poriadne nebolo.. samé videoklipy. Nehorázna nuda.. nevedela som či ma oči štípu z plakania, TV či čumenia do mobilu. Doma máme nové pravidlo. K pc môžem ísť len keď si budem na ňom písať úlohu, alebo pozerať poštu. Takže bude minimum článkov. Ako to bude s chodením von netuším. Budem šťastná, keď nám blízko bytu nezatvoria v blízkej budúcnoti internetovú kaviareň. S tatom som celý deň ,odkedy ráno prišiel domov z lyžovačky, neprehovorila ani slovo. Až večer, keď dal vedieť o svojej existencii. Prišiel za mnou za izby, že ma celý deň nevidel. Nemiešal som do našej hádky, a nevnucoval sa mi, za čo som mu bola vďačná. On ma pustil k pc aby som mohla napísať článok. Niekedy vie byť aj ohladuplný keď chce.

Večer to bolo pre mňa veľmi smutné. Rozhodla som sa k dramatickému činu. Miesto, ktoré mám najradšej hneď po tábore som opustila. Sú to EB. Nachádzajú sa tam ľudia, ktorí mi rozumejú.. lenže s novým pravidlom by som tam nestíhala chodiť a neskôr by ma vyhodili za neaktivitu. Tak som sa radšej odregistovala sama. Po dvoch dlhých rokoch na tomto skvelom chate som odišla. Sama.. rozlúčila som sa... Všetok môj majetok čo som tam mala som porozdávala kamarátom, na ktorých mi najviac záleží a bolo po tom. Cítila som, ako mi stekala slza po líci. Nechápala som ako som to mohla urobiť. Nechcela som, no musela. Keď sa situácia u nás doma ukludní vrátim sa tam.... za niekoľko mesiacov, keď bude zase otvorená registrácia. Všetkým, čo tam chodia odkazujem: Mám vás všetkých strašne mocky rada. Vrátim sa hneď ako to len bude možné. Aspoň si od seba nachvíľku zase odpočinieme. Užite si to tam. Snáď sa vám budú darčeky páčiť. ;) Milujem Vás!!!! cmuky

Ešte aj teraz cítim, že mám červené oči. Len neviem rozoznať či od hádky, alebo odchodu... možno z obydvoch.

Dnešok bol zvláštny. Najprv akoby som nemala v sebe palivo, potom akoby som ho mala až moc a nakoniec som mala pocit, že asi niekomu vlepím... no veď to je jednoXD

Včera som mala energie na rozdávanie.Spolužiačky si mysleli, že asi niesom v poriadku. Cítili sa ako v blázinci. Janka dala otázku, na ktorú som vedela odpovedať len ja: "Kam som sa to dostala???" A ja na to: "Veď vedľa Brunovskej XD." Šak čo budeš. Máme sa rady. :D My sa chápeme... :D A stále sme s Jankou tvrdili: "Toto je HipHop, hop hop robí klokan. XD" A s Gabikou sme spievali cestou na autobusovu zastávkou : "Bajla, bajla, bajla miiiii XD"

Dnes ráno to bolo úplne iné. Moje nálady sa zmenili a vypadalo to, že mám nedostatok paliva. Nič, čo by ma rozveselilo, čo by mi zdvyhlo náladu, nič sa mi nedarilo.. Na mojom obľúbenom predmete - Odbornom kreslení sa mi nepodaril ani jeden obrázok. Proste som si myslela, že nič nieje ako by malo byť. Aj mňa samú to trápilo, ale proste ja taká som. Jeden deň som ako zjašená, proste idem si za svojím nech to stojí, čo to stojí a po čase narazím na niečo, nejakú prekážku, ktorá ma buď spomalí, alebo úplne zastaví. Dnes som mala jednoducho chuť len spať, spať, spať.... Nikto nechápal čo mi je, baby za mnou prišli, každá z inej strany a snažili sa ma rozosmiať. No nič... nakoniec som sa nejako prispôsobila.. Potom to už išlo ľahšie. Prišiel za nami Aďko a tváril sa ako ženská. Pravá blondýnka. XD Proste skvelé, lezba naša krásna. Sťažoval sa, že on si musí holiť tvár a že nohy má ako Yety. :D Ja z neho nemôžem a keď začne tie jeho vety - Sandrusska nechceš ho do uška aleboSandrusska dám ti ho do bruška??? XD Proste sa odvtedy som sa stále smiala.

Jedine večer, keď som stretla Joja začala som mu nadávať. Jaksi som trošku zbila Miška - prepááááč a dala facáka Jojovi. Zaslúžil si to. ;) A tak sa teraz len rozčulujem nad maminou, lebo mi strašne leze na nervy. To jej: Si naučena???? (nie) Nejdeš už do sprchy??? (nie) Kde si bola??? (nikde) Si hladná??? (nie) .... je ich stršne veľa.... Človek by si na to mal už za celý život zvyknúť... Ale aj keď je zvykutý, vytočí ho to, keď má bordel v izbe, príde mama a upratuje to. Potom mesiac hladám jednu vec a nájdem ju, keď už ju nepotrebujem. Hmmmm... Je to ťažké. Život je ako bahno a len sviňa v ňom vie chodiť. Chceš sa mať ako prasa v žite??? Musíš byť sviňa. Že??? XD

Moje nákupy s mamou, poprípade ségrou vyzerajú nasledovne: prejdeme zväčša celé mesto, pri jedných ponožkách stojíme pol hodinu (to nepreháňam..., to mama XD), nič nekúpime, maximálne niečo na jedenie alebo ponožky a prídeme domov večer a vyčerpané. Samozrejme sklamané, no už zvyknuté.

 Dnes to bolo úplne iné a ja som doteraz prekvapená. Nielenže sme niečo kúpili, ale domov sme neprišli ani večer a  ani veľmi vyčerpané. Dokonca vo fajne nálade. Kúpili sme po dlhom čase strávenom v kabínkach dvoje rifle (jedny pre mňa a jedny pre ségru), peknučké tričečko Billabong (pre mňa) , dvoje náušnice z chirurgickej ocele (pre mňa ručičky a ségru vločku) a niečo na jedenie. Rifle sú tmavo modré, tričko zelené a jedlo zjedené. Jediné, čo ma trochu mrzelo, že ja sa ségra sme si pokupovali vecííí a mama nič. Ale už ma informovala, že mi bude znárodňovať tričko, na ktoré som špeciálne hrdá. Náušnice jej požičiam kedykoľvek, tých mám dosť. Úprimne mám  z toho všetkíého dobrý pocit. Ja nejako nakupovanie nemusím, viem si predstaviť aj záživnejšie činnosti, ale tak keď je treba a ešte ma aj na nákupy niekto pozve a všetko mi zaplatí neni o čom. No nie??? XD

Deň bol sám o sebe fine.

Ráno som si prispala o 20 min. dlhšie. Tato ma odviezol do školy na aftíčkm. To sa už dlho nestalo :D hehe. Mali sme branné. Išli sme do Kamenáča, kde sme sa zdržali cca 2 hodinky. No, za tie 2 hodinky sa toho udialo dosť. Barborku sme kŕmili jedlom, ktorého sme mali dosť a ona malinké naše žiadne; treskla som si obydve kolienka o tyčku, ktorá držala stôl ž to tak zadunelo; stretla som Marečka - môjho super bývalého spolužiaka a učiteľka z my school ma začula nadávať, keď som prišla o kolienečko. Tragické, ja viem. :D Všetci sme si povinne vypočuli 20 min prednášku profesora Bolečka na tému Ochrana životného prostredia a seba. Veľmi poučné...:D Nechajme tak. Kaď sme sa prevliekli späť cca ku škole, dostali sme rozchod. Všetci išli na rovnaký smer, okrem profesorov - rafinované. Domov som išla pešo. Tescobus mi zdrhol pred nosom a tak som dokrivkala domov ledva-ledva. Na birmovanecké som nedokázala docupitať. Ledva som ležala a tatinko mi pomohol natreť nohy alpou, lebo ma stráááášne boleli. Spomenula som si, že mi takto pomáhal, keď som bola veľmi chorá alebo len keď som bola malinká.( Myslím ako mladšia, nie malinká vzrastom, bo nízka som stále..:P) Zase mi rozprával jednu zo jeho historiek zo školy. Tentokrát išlo o to, že ako malý so spolužiakmi pili na lyžovačke zo základky alpu. Ako alkohol. :D Vieme si to predstaviť. :D Mám rada jeho skutočné príbehy. Je zvláštne, že sa vždy rozrozpráva až keď sme sami dvaja. Pred mamou ani ségrou spomienky nikdy nespomína, len keď k nám raz za uherský rok príde návšteva. :D Ale aj to je niečo.