Sandrusska

Ani by ste mi neverili, čo som zistila... Dneska som bola celý deň dosť mimo. Nepamätám si, ani čo som stvárala v škole. Len to, že sme písali písomku z litiky, a na telocviku sme nikto necvičili, len sme všetky chalovali. Ja som začala a všetky baby hneď začali vyberať jedna po druhej rožky, čokolády, rôzne sladké a Nikola dokonca išla dvakrát na nákup do nášho školského bufetíku. Celú cestu domov busom som nevnímala... len počúvala mp3-ku. Až keď som vystúpila skoro doma, tak som zistila, že som išla celú cestu v buse aj s Kačenkou a vôbec sme o tom ani jedna nevedeli...my sme teda čísla. Keď som prišla domov ako prvé som našla doma moju babču. Prišla nám pomocť s pečením medovníkov a rôzneho zboží. Po dvoch hodinkách angliny a vykecávania sa so Zuzkou som zase prišla domov a hneď som odstala facku sladučkou vôňou z kuchyne. Nakrajšie na sviatkoch je keď sa pečie a do toho vám sneží... len škoda, že nám nesnežilo.. tak to snáď inokedy.  A až večer som konečne mala pokoj a mohla si v kľude prečítať všetku svoju poštu a Barushkine články. A práve tie mi dali možnosť na chvíľku sa zastaviť a porozmýšľať nad  poitou textu. Fakt som sa nad tým zamyslela a myslím, že sú všetky úplne pravdivé. Každý si v nich nájde to svoje;) Sú originálne a mne vždy prinesú prizitívnu energiu do mojich unáhlených a často vyčerpávajúcoch dní. Ďekujuuu Barushííík

Inak aby som nezabudla tu je adresa na jej blog , doporučujem!: http://im-mortal.blog.cz

Dneska bol deň blbec. Ráno som ledva vstala skôr, kôli tomu, aby som si upravila vlasy. No keď som si ich asi  po 10 minútach upravila, tak som pochopila, že zbytočne. Pozrela som z okna a čo nevidím, vonku prší.. A tak som cupitala na zastávku celá mokrá,  a myslela som, že mi celý učes padne... no vydržal jakš-takš. Šak sa netreba čudovať, toľko laku čo som ma ňom mala práve dnes, som snáď ešte nikdy nemala.  Jediné pekné na celom dni bolo asi to, že som išla do školy s mojou dobrou kamoškou a bývalou spolužiačkou zo ZŠ Romankou.  V škole ma dokopy nič nebavilo... jediné, čo som bola rada, že mám za sebou odpoveď z dejáku..ale šak to len tak pomimo. Na margo ako hovorí jedna cáklá učiteľka u nás na škole. Nálada sa mi nezlepšila, skôr zhoršila. Po dejáku som prehodila asi 3-4 vety s niekym a už som s nikým neprehovorila ani slovo, na nikoho sa nepozrela a bolo mi do plaču. Prečo??? Ťažko povedať, asi na mňa všetko to zlé doľahlo.  Nekomunikovala som s nikým vyše 4 hodín v kuse, čo bol môj rekord. Mala by som dostať bobríka mlčania.Po hodine, či dvoch sa mi to už nezdalo také ťažké nerozprávať, aj keď ja som dosť výrečný typ človeka. Baby sa ma stále pýtali, prečo som ticho a aj oni začali štrajkovať. No na poslednej hodine som sa už rozhovorila, keď si to nikto nevšimol. Asi za to vďačím aj našej dobrej učiteľka IVT. (na meno si práve nespomeniem)Domov som neišla ako obyčajne tescobusom, ani iným busom z MHD, išla som peši.Cez celú Trnavu som išla pomaly peši.... aj keď som mala niekoľkrát chuť sa rozbehnúť, radšej som to nerobila, bo sa mi to každú chvíľku šmíkalo. Neustále na mňa dopadali kvapky dažďa. Ja som si len vykračovala, zatiaľ čo všade naokolo sa ľudia kamsi ponáhľali a čudovali sa prečo, keď prší mám dáždnik v ruke a nie roztiahnutý nad hlavou a prečo nemám na hlave kapucňu, keď na vetrovke ju mám. Bolo mi všetko jedno, aj keď som cítila, že mám teraz na hlave okrem tony laku aj vodu a nohavice až po kolená mokré, išla som stále pomaly, kľudne, neobzerala som sa a zastavila som sa až na prechode prechodcov. To jediné ma zastavilo. So sluchátkami v ušiach, som fičala krížom cez mesto až domov, kde na mňa čakalo teplo domova. Čudovala som sa, ale vôbec mi nebola zima. Práve naopak, bola som po ceste, taká zabratá myšlienkami, že som si neuvedomovala, aký studený je dážď a silný vietor.

Večer som  bola na birmovaneckom stretku a konečne mám za sebou predskúšavanie. Ďalšia pozitívna vec na dnešnom dlhom dni, ktorí sa zdal ako nekonečný. Babám som vyrozprávala o mojom rekorde v ničnehovorení a Janču to tak nadchlo, že sa rozhodla, že to v piatok skúsi tiež. Tak aspoň na niečo bolo dobré mlčanie.