Sandrusska

Maruuuušek i Jamesiiik sa vrátili z výletov a zase sa všetko vracia do starých koľají.

Kým boli preč, vetrala som ich nicky v EB a trošku tam obnovila moje staré meno. Návšteva Eb po tak dlhom čase bola celkom sranda, no aj pokušenie. Chcela som tam niečo vyviesť. :D No nemala som s kým, lebo za najväčších aktérov som tam bola ja. Ale tak čo už. Snažila som sa, aby ani jedného z nich za moje chovanie nevyhodili. Kým som bola Maruuuš, tak to bolo jednoduchšie. Všetci si zvykli, že chodím na jej nick a keď som sa tam objavila, už som len na každej strane videla moje meno. Ale keď som zaskakovala za Jamesa, bolo to zložitejšie. Len veľmi málo ľudí vedelo, že som to ja. Nechcela som sa nechať odhaliť, tak som musela písať v mužskom rade:D, a mnohoikrát sa tvíriť ako skutočný James. Písali mi jeho kamaráti, faniniky a tak rôzne. Ale zvládla som to. Myslela som , že keď prídem, nejako to nebude ono, no Eb nesklamali. Niekedy to bolo super a nemalo to chybu. Inokedy to bolo smutnejšie a ja som mala stavy, kedy som sa tam už nechcela vrátiť. Aj teraz rozýšlam, či sa vlastne chcem zase zaregistrovať. Je príjemné vedieť, že to niektorí ľudia vedia lepšie než ja. :D Napr. Maxíííím určite vie, že sa zaregistrujem a po nejakom čase odídem. Verte mi, že pokaždé keď náhodou odídem, tak mám na to nejaký rozumný a vážny dôvod. Nikdy neodchádzam rada, ale zmena je život. ;)

Do Eb sa takmer vždy vrátim rada, bo sú tam ľudia, ktorých sa nikdy nechcem vzať, aj keď oni mňa určite niekedy hej.:D Ale ja už som si zvykla a viem, že tí čo za to stoja tam na mňa počkajú, alebo si ma nájdu iným spôsobom. ;)

Tento nadpis vystihuje presne to, čo som robila včera večer.

Už som to nevydržala tak som poprosila Barushku, či by som sa mohla prihlásiť na jej nick do EB. Počkala som, kým bude mať čas a vrhla som sa do toho. Moje kroky viedli rovno do VS. Bolo to veľmi vtipné, keď si všetci mysleli, že som Barushka.  Keď som povedala, že som len na jej nicku Šílená Anuška kričala moje meno asi do vtedy, kým jej nedošiel hlas. Skákala som po všetkých a oni sa len čudovali a hovorili: "Ahoj..." "Emh ahoj Mari..." alebo Rebuš: "Ty ješte žiješ?" Smiala som sa a mama nechápala.  Anuška mi sľúbila veľkolepí návrat v auguste, že vraj k tomu dokope aj Larkinka, tak som fakt strašne moc zvedavá. Zase som tam videla Maxiiika, Tetrušiiiik, Anušku, Jamesiiika, Losiiika a Angiii a Rebuš, ktoré nevedeli kto som.  Ale bola sranda pozerať ako si namáhajú mozočky, aby prišli na to, kto som. Každú chvíľku sa tam ozývalo moje meno. Ale najviac som si užívala všetko spolu. Už dávno mi nebolo tak dobre. Možno keby som neodišla, ani by som nevedela ako mi strašne to miesto chýba. Prvýkrát za celý weekend mi nebolo smutno, že som nebola niekdo vonku, na diskotéke... A za to vďačím Barushkeeeeeeeeeeee!!! Ďakujeeeeeeeeeeeeem  

Ja z toho nemožem, jednoducho vám to musím napísať... XD

Od včerajška večera som úplne jak fetnutá. Akoby som na niečom fičala. Som úplný blázon. :D Včera večer som ešte nemala takú náladu... tá sa zrodila ani neviem ako. Len sedím pred pc a stále sa smejem. Akoby som bola nejako naprogramovaná. Sestra len na mňa pozeá od jej papierov na maturitu a nechápe. Pýta sa ma: "Čo si si dala??" XD Martinko sa ma pýta: "Prečo si sa so mnou nerozdelila???" XD A ja sa len smejem a smejem...

Dnes som sa smiala tiež jedna radosť. Idem cez Sláviu, nesiem si v ruke čapovanú kofolku a zrazu koho nevidiím Vajka vajka. XD Aby ste boli v obraze, minulé leto, alebo ešte predtým... sme sa so Sabou nudili a chodili skoro celé leto na Sláviu. No a videli sme tam zopár zaujimavých týpkov - Čumila - kt. mal oči ako moucha a stále nás očumoval... Vajka vajka - kt. boli vidieť vajká a ďalší... No a dneska som ho videla.. zase po strááášne dlhej dobe. Som myslela, že už neni medzi živými...ale predsa len je.:) Hneď som kontaktovala Sabinečku a musela som jej túto moju nowinečku oznámiť.

Martinka dneska dávala strašné záseky. Všetky jej vety zneli dvojzmyselne  ja som ich samozrejme prekrútila. Musím si niekedy ja z nej urobiť prdel no ne?? XD Šak ja ju mám rada. heh

Najdôležitejším človekom v tvojom živote si ty sám.To nie je egoizmus, ale zákon prežitia!

• Ak nie si ty, neexistujú pre teba ani ostatní.
• Ak sa o seba nestaráš, nevieš sa postarať ani o druhých.
• Ak neprijmeš seba, nedokážeš akceptovať ani iných.
• Ak sa nemáš rada, nemôžeš mať rada nikoho.
• Ak nie si prvá na svojom zozname, nikdy nebudeš víťazom.

A tak ďalej a tak ďalej... je toho veľa, aby som niekomu dokázala, že predovšetkým musí mať človek rád seba a až potom ostatných. Pravda je, že ak sa človek nebude páčiť sebe, nebude sa páčiť ani ostatným. Je to kruté, ale je to tak. Hovorila som to včera babám a dnes som o tom čítala aj v časopise. Zase niekto, niečo potvrdzuje moje slová. Je to proste tak a ak tomu neveríte ste divný. Fakt. +

Ako tak zisťujem, život sám o sebe nieje zložitý, len ľudia, si ho zložitým robia. Svet by mohol byť taký neuveriteľne ľahký, až sa pozastavujem nad myšlienkou, prečo to ľudia robia.

Dnes som si sadla, ľahla k angline. Preletela som si pracovný zošit, obyčajný zošit, slovník a nakoniec som sa pustila do knihy, aby som zistila, čo vlastne viem o troch stĺpčekov na minulý a predprítomný čas. No moc slávne to nebolo, ale to neni podstatné. Pozerala som sa do tej knihy, na tie stĺpce a nechpála som, ako to niekto môže ovládať. Šak ten jazyk by bol sám o sebe krajší a jednoduchší, keby si ho američania tak neskomplikovali. Zavrela som učebnicu angliny a zhodnotila, že to je na mňa až moc. Ako by nám všetkým bolo dobre, ak by sme používali len jeden jazyk. Hehe asi by ste neverili, ale taký jazyk existuje. Ani k vám sa to ešte nedonieslo??? Nečudujem sa , veď ja som to zistila až dneska. Jeho názov je esperanto a je to umelý jazyk. V roku 1887 ho zverejnil varšavský lekár L. L. Zamenhof. Má jednoduchú gramatiku bez výnimiek, vyslovuje sa rovnako ako sa píše a slovná zásoba pochádza z rôznych európskych jazykov (väčšina slov je románskeho pôvodu, potom germánskeho a slovanského). Priemerná doba potrebná na naučenie sa esperanta je 6 mesiacov. Esperanto bolo vytvorené na to, aby zblížilo ľudí z rôznych komunít a kultúr. No povedzte kto by tomu odolal???

Aj keď myslím, že sa s ním nikde nedohovorim, risk je niekedy zisk.

Tak čo vám nového poviem??? Vonku je strašne teplo. Asi tam umriem. Ne fakt nepreháňam.Konečne som doma. Aspoň doma máme chládok. Máme otvorený balkón, okná.... sem-tam zafúka, ale tak stále nič moc... keďže sa nám minulý rok pokazil venktilátor, tak už si nijako inak nemôžeme pomôcť. Ale snaha je... musíme si niekedy kúpiť nový. V nedeľu je Medzinárodný deň detí. Juuuu teším sa veľmi. ešte nemám žiadne plány, ale ak sa bude dať, vybehnem s babami do relaxu a zatrsáme si. Trošku. No dúfam, že ma rodičia pustia. Predsa len deň detí nieje každý deň. Treba to nejako osláviť.

Už sa veľmi teším na môj návrat do eb. Už som o tom, možno písala , nepamätám. Zdá sa mi, že je to veľmi ďaleko. Až v auguste sa otvára ragitrácia. To je strááášne dlhá doba. Budem to musieť vydržať. Moc mi chýba ta atmosféra, ľudia, akcie-reakcie :D a tak. Proste to všetko. Snáď to tam s Larkiiinkom a Mariiii oživíme, že vraj sa tam nič zaujimavé nedeje. 

Mám nejaké new pejky. Vďaka Moničke. Ona má v mobilčeku tie najlepšie výfiče aké som kedy počule. Skoro všetko len staré dobré, ale aj novšie dobré. Hehe keby som mohla všetky by som si stiahla, ale bohužial neni až tak veľa času.  Ale tak snáď niekedy bude.

Dnes mi odpadlo doučko z angliny. Ale šak ja si myslím, že si to aj zaslúžim. Som dostala dvojku zo slohu o mojom rodnom meste. Len drobné chybičky sa vloudili. Hehe, ale to sa časom zlepší. Uvidíte. XD

 Ja si tak poskočím, ja si tak vyskočím...:D šak čo budeš hehe... tri bodky sú cool, skoro ako dve o.... hehe

Každý deň som bola niekde preč. Či bol víkend, prázky, normalný týždeň.... stále som bola všade, len nie doma. Môj domov mi bol dobrý len na to, aby som mala kde prespať, osprchovať sa a poprípade sa najesť a napiť. Dokopy som bola doma denne tak jednu hodinu, keď k tomu nerátam spánok. Stále som s niekým lietala po vonku. A bolo mi tak dobre, nehovorím, že nie. Ale po tom, čo mi rodičia povedali, že dnes nemôžem ísť s kamoškami v noci preč, úplne som to vzdala a úžívala si pokoj. Keď som ráno vstala myslela som, že ma buď niekto v noci zbil, alebo prešiel kombain len si to nepamätám. Je to možné??? Možno hej. Bolel ma každý kúsok tela. Hlava, chrbát, ruky, brucho, nohy... Stále mi bolo teplo, len prsty na nohách som mala ako ľad. Skoro som si ich necítila. Sedela som na posteli v tureckom sede, aby mi bolo teplejšie na nohy, držala v objatí plyšového psíka, počúvala hudbu z pc, ktorú pustila ségra a hľadela do knihy. Začítala som sa do nej, no po chvíli som prestala, bo som stále cítila pálivú bolesť v chrbte. Ľahla som si, no ozvali sa moje rebrá. Akoby boli rozdelené na milióny kúskov. Sľúbila som si, že dnes nikam nepôjdem, šak keď môj hlavný plán bol zrušený, nechcelo sa mi vymýšľať ďalší. A tak som dneska po dlhom čase nevytiahla nohy ani inú čast tela z nášho trojizbového bytu. Mám také tušenie, že večer veľmi rýchlo zaspím. Dúfam...

Včera bol medzinárodný deň bez diét. Počúvala som cestou zo školy rádio Viva a akurát tam volal jeden chlap, ktorý všetkým ženám - slovenkám prehovoril do duše. Tvrdil, že sme najkrajšie na svete (česť výnimkám) , že chlapi nemajú radi len kostričky, že chcú svoje ženy za niečo chytiť a že pár kilečiek navyše je len dobre a netreba s tým nič moc robiť. Len mať dostatok pohybu.;) Len keď už je to akútne treba sa tomu viac venovať. Ale tak nebudeme nič preháňať. Taký fajnový výrok dodali na záver debaty: Chudý človek skôr umrie než tučný človek schudne. Možno na tom niečo je...

Dnes hráme hockejik:) Proti Fínom. Paťo ma trochu naštval..ale predýchala som to. Tvrdil ,že nemáme šancu vyhrať, ale ja som sa skôr z trucu hádala, že vyhráme. Pri Nemcoch sme mali len jeden výpadok v hre. Taký skrat, keď sme prehrali. Ja našim chlapcom verím.. aspoň niekto. Tento rok je to slabé, ale čím viac budú mať naši hokejisti fanúšikov, tým lepšie budú hrať. Myslím si...:)

 Tak ako niektorí ľudia majú alergie, zápaly a zákaly... ja mám........výpadky v hlave.

 Možno sa to niekomu zdá divné, že sa priznávam k takejto veci, ale skutočne je to tak. Niečo takéto má svoje výhody aj nevýhody. Výhoda je napr. to, že som si absolútne nepamätala to, s kým som sa bližšie zoznámila v sobotu. Len škoda, nevedela by som to doteraz, keby mi niektooooo (velice dobre známa osoba v mojom krátkom živote) neukázal dotyčného fotku.  Až mi špatno došlo. A nevýhoda je to, že si neviem spomenúť na pre mňa dôležitejšie veci, ako napr. čo za sms-ku som niekomu napísala, jakto, že som sa trikrát zoznamovala s jedným človekom a tak... Síce viem, že som tam stretla neúrekom ľudí, ale jedna osoba mi tam chýbala. Tej osobe som písala aj tú spomínanú sms. No tú v Relaxu nestretnem.... verím tomu, že sa tomu miesto vyhýba. Len škoda, že tým pádom sa dosť vyhýba aj mne. Ten o kom píšem si ale moje články nečíta alebo keď číta tak netuším či mu dôjde to, že to píšem práve o ňom. No možno si to niekedy prečíta a zistí to. Všetko je možné.

 A tak pomaly zisťujem, že tie výpadky sú aj na niečo dobré. Keď sa ma človek opýta čo som robila a ja by som sa za to hanbila ale nejako mi to vypadlo z hlavy aspoň nemusím klamať. Všetko zlé je na niečo dobré. Cmuuuuuk Lubkám

To snáď už so mnou nieje možné. Fakt sa už nespoznávam. Ja som vedela o sebe už aj predtým, že som slepá, ale až tak? Dvakrát stretnem po sebe toho istého človeka a dvakrát po sebe ho nespoznám. Fakt. I feel sorry Fero. Som už naozaj nemožná. V poslednej dobe som brutal, že slepá aj hluchá. Elis mi hovorí: Tí rýchli korčuliari sú tu už neni. A ja počujem: Všetci korčuliari sú rýchlejší než my. To sa ani veľmi nepodobá, čo? Ja viem, viem. Som brutal, že divná. Už sa nespoznávam. Bolo to aj kedysi také, ale nie až v takej miere. Čo už. A teraz nech nastanú zle časy.